Quito (San Francisco de Quito) je najvyššie položeným hlavným mestom na svete s 2.7 miliónmi obyvateľov. Rozprestiera sa vo viacerých dolinách, pričom kopce Ánd oddeľujú geniálne koloniálne centrum a severné oblasti mesta od južných. Prelínanie kopcov a dolín pôsobilo na mňa dosť mätúco a neprehľadne. Aj keď som v Quite strávil 5 dní, doteraz si nie som istý, kde mesto začínalo a kde končilo.

Mompiche (čítaj Mompiče) je ďalšia surférska dedinka na severe Ekvádoru v blízkosti Atacames lemovaná štýlovými hotelíkmi, ktoré sú postavené z bambusov a s výhľadom rovno na oceán. Všimol som si, že niektoré prevádzkovali ľudia zo zahraničia. Dlhú pláž rozdeľuje v strede na dve časti menší kamenný útes. Na jednom konci pláže sa týči vrch a na ňom je cintorínom. Z toho vrchu je krásny vyhlaď na more a preto tam podľa miestnych majú údajne najšťastnejších zosnulých 🙂

Atacames je pobrežné mestečko v severnej časti Ekvádoru. Nie je veľmi známe zahraničným turistom a navštevujú ho skôr domáci turisti pre svoj výnimočný rušný nočný život a údajne najlepšie párty v celej krajine. Po celom pobreží sa nachádzajú bary, kde sa tancuje salsa či merengue a nalieva caipirina. Novoročnú fiestu som bohužiaľ nestihol. Fotografie sú z Atacames a okolitých pláži Tonsupa a Sua. Ekvádor a pláže sú proste paráda.

Oslavy noveho roka maju par odlisnosti. Zacina to tym, ze vsetci chcu dobre vyzerat. Zeny idu rano do kadernika, spravia si nechty a vecer sa pekne oblecu. Kym u nas sa robia chlebicky, tu sa vari vela dobreho jedla. Zakladom fiesty je poriadne sa najest, porozpravat a zatancovat si pri hlasnej hudbe. Tancovat sa da vsade. Doma, v kaviarni, na ulici – nic nie je problem.